Obliekla som si tenké čierne tričko s čiernými legínami a hnedou čelenkou. Večer bolo dosť dusno. S Mattym sme sa dohodli na pol šiestu. Spolu sme sa vybrali do parku. Sadli sme si na lavičku a obdivovali sme okolie. Potom sme sa postavili a Matty pokračoval v predstavovaní mesta. Ukázal mi rôzne budovy a miesta.

Matty: Teraz ti ukážem jedno z mojích najlepšich miest kde som ešte žiadne diavča nezobral. Chodievam si sem vytriediť myšlienky.
Ja: To musí byť lákavé miesto.
Matty: To aj je.
Ja: Ako ďaleko to je?
Matty: Už tam skoro sme. Pozri. Tak toto je moje miesto.
Ja: Wau.

Priviedol ma na miesto plné stromova rastlín. Bolo to prekrásne miesto. V rybníku plávala rybičky, okolo rástla tráva a pri tráve sa tiahol prírodný chodníček. Chvíľu sme sa prechádzali a potom sme sa zastavili. Matty sa postavil oproti mne a niečo sa ma spýtal.

Matty: Nad čím rozmýšlaš?
Ja: Nad ničím.
Matty: Povedz. Tak ja ti tu vylievam svoje city a ty mi nechceš nič povedať?!
Ja: Myslím nad svojimi starými kamarátmi.
Matty: Zabudni na nich. Máš nový život. Nový kamaráti. Nechaj minulosť tak a ži nový život.

Povedal to krásne. Mala by som zabudnúť ale na Sarah, Denisa a Lizu nezabudnem nikdy.

Matty: Poď si sadnúť.
Ja: Idem.

Tak sme si sadli. Po chvíli sa začal ku mne Matty približovať. Stále som sa odsúvala až na koniec lavičky. Nemohla som sa pohnúť. Jeho ruka sa približovala až sa obmotala okolo mojich pliec. Postavila som sa a začala na neho kričať.

Ja: Matty! Prestaň! Sme len kamaráti!
Matty: Ale ja cítim viac.